Príbeh
Zuza je 21-ročná kobylka. Jej príbeh sa začal telefonátom od našej veterinárky — dozvedeli sme sa o kobyle, ktorá žije v zlých podmienkach a je v zlom stave.
Staral sa o ňu starý pán, ktorý na to už nevládal — no nevedel sa s ňou rozlúčiť. Kŕmil ju, to áno. Ale žila viac-menej zavretá v malej tmavej maštali, hoci hneď okolo boli lúky. Kopytá mala strašne prerastené, s vrastenými podkovami — neprekúvaná bola možno aj viac než osem mesiacov. Keď sme ju brali, plakal.
Nechceme ho súdiť. Aj takéto veci sa dejú — človek chce dobre, má zviera rád, len už sám nevidí, že dobre nerobí. Píšeme o tom preto, aby bolo vidieť, že aj takáto situácia sa dá riešiť — s pochopením a bez hanby.
Za Zuzou sme prišli prvý raz štyri mesiace predtým, než k nám prišla. Ponúkli sme pomoc, pán sa vtedy rozhodol, že si ju nechá — a my sme odišli bez nej. Brať mu ju nikto nechcel. Ozvali sa nám sami až o štyri mesiace neskôr, keď na ňu už nestačil, a vtedy sa jej vzdal dobrovoľne. Vtedy sme prišli druhý raz, už po ňu — aby sme jej zabezpečili starostlivosť, ak to ešte bude možné.
Pánovi sme všetko vysvetlili — kde Zuza bude aj čo s ňou bude ďalej. A dvere má u nás otvorené: môže ju kedykoľvek prísť pozrieť.
Čakalo ju vstupné vyšetrenie s veterinárkou, vyzutie z podkov a úprava kopýt. Ako to pokračovalo ďalej, píšeme nižšie — priebežne, tak ako to prichádza.
Ako sa má Zuza
Prvé, čo sme spravili, bolo vyzutie. Predné podkovy mala na kopytách odhadom rok. A práve tie podkovy boli to najhoršie — kým sú na kopyte, roh sa nemá kde odlamovať. Tak rástol ďalej a ďalej, až z kopýt boli akési rúry, a predné nohy sa jej v nich úplne prevaľovali.
Zadné podkovy už mala otrhané — tie jej niekedy počas toho roka jednoducho opadli. Lenže kopytá jej ani vzadu nikto neupravoval, takže roh prerastal do strán a rozšmatlal sa. A keďže celý čas stála v maštali, nemala si to ani kde odrať.
Predné sme vyzúvali tak, že sme pílkou odpílili kus rohoviny aj s podkovou naraz.
Hlavný dôvod bol Zuzin stav. Vyťahovanie klincov je pre koňa dlhé a nepríjemné a my sme si neboli istí, či to na tých nohách ustojí — nohu sme jej museli aj tak celú držať, aby nespadla. Odpíliť to, kým pokojne stojí, bolo pre ňu jednoduchšie. A pri tej príležitosti bolo aspoň vidieť, ako veľmi to kopyto prerástlo — ostal z toho dôkaz.
Neskôr to už zvládala v pohode a dalo sa dolaďovať normálne.
Toto z jej predných kopýt odišlo naraz — roh aj s podkovou. V pozadí Zuza.
Potom sme to doladili, ale zámerne bez veľkej zmeny uhla. Kosti v nohe si za ten rok sadli do polohy, ktorú im zdeformované kopyto vnútilo, a keby sme uhol prudko zmenili, ublížili by sme jej. Preto ju strúhame postupne — po milimetroch, zhruba raz za týždeň — a uhol preklápame pomaly do správneho postavenia. Vzadu to potrvá ešte dlhšie, lebo tam sa roh rozšmatlal do strán a je toho na opravu viac.
Prvý deň Zuza len stála v prístrešku a pozerala do steny. Presne tak, ako bola posledné roky zvyknutá. Báli sme sa, či vôbec bude mať záujem žiť — nekomunikovala s nami vôbec.
Prvé dni. Stála a pozerala do steny.
Tak sme za ňou chodili stále — niekoľkokrát denne, dalo by sa povedať, že pri nej bol takmer nepretržite niekto. A po pár dňoch začala komunikovať. Začala sa dostávať z depresie.
Veterinárka jej naordinovala lieky proti bolesti — tie nohy má strašne dokrútené a muselo ju to boleť. Po celom tele mala pupáky, ktoré sa dali vytlačiť a liezol z nich hnis. Milka ju poriadne vykúpala.
Od prvých dní s ňou chodíme niekoľkokrát denne na pasienok popásť sa. A práve pri tom sa Zuza začala vracať k životu.
Tráva pod nohami namiesto tmavej maštale.
K Zuze pribudol Steiger. A vtedy ožila úplne — kamaráta svojho druhu asi nevidela roky.
Prvý deň. Viac netreba dodávať.
Zuza a Steiger sa do seba riadne zaľúbili. Ani jeden sa nesmie vzdialiť — hneď ho ten druhý hľadá. Keď prišiel Steiger boľavý, prechádzky sme kvôli jeho bolesti prerušili, lebo Zuza by sama nešla a ešte by sa aj stresovala.
Keď sa u nás na farme robili zuby koňom, spravili sa aj Zuze. Boli v katastrofálnom stave. Pán zubár spravil, čo sa dalo.
Zhruba v tom čase sme jej dali spraviť aj röntgen. Nohy má veľmi artrotizované — a na snímkach je poriadne vidieť to dlhodobé zanedbanie.
Dnešné dni si Zuza pokojne bačuje so Steigerom v prijímacom výbehu, ktorý máme hneď pod oknami — aby sme boli pri nich. Je spokojná a plná života.
Dvaja, ktorí sa už od seba nepohnú.
Prijímací výbeh s pieskom — mäkký povrch pre kopytá, ktoré to potrebujú.
Posledné dni chodí Zuza so Steigerom zase na pastvu. Zatiaľ len do záhrady — toľko, koľko zvládnu obaja. Steiger je čerstvo vyzutý a na tvrdom ho to ešte bolí; ako to zvláda on, píšeme na jeho stránke.
V záhrade. Kam ide jeden, ide aj druhý.
A za posledné dni sa nám potvrdilo to, čo hovorila pani veterinárka — že Zuza toho veľa nevidí. Milka to odsledovala presne: keď sa Steiger vzdialil, Zuza ho začala hľadať. Nevidela ho. Keď je pri nej, vidí ho dobre.
Takže Steiger jej teraz robí vodiaceho koníka. Nikto ho to neučil — len tam je, a ona vie, kam má ísť.
Zuza si ľahla. Doprostred výbehu, natiahnutá, a Steiger stál kúsok od nej.
Leží a nikam sa neponáhľa.
Kôň si takto ľahne len tam, kde sa cíti bezpečne. Zvyčajne pri tom jeden zo stáda stojí a stráži. Keď prišla, nedalo sa k nej priblížiť a o ležaní nebolo ani reči.
Až po čase si začala líhať pri prechádzke a keď sme boli pri nej. To sa nedá nijako urýchliť. Kôň si to rozhodne sám.
A rada sa váľa. Škrabká si takto brucho o zem a vyzerá to, akoby po ňom tancovala.
Zuza má novú napájačku — nerezovú vaňu. Dovtedy sme na to mali plastové vedro na maltu a prestalo sa nám to pozdávať: je z recyklátu, smrdí, a čo sa z neho po dni na slnku uvoľňuje do vody, to nevie nikto. Nerez sa dá vydrhnúť a nepúšťa nič.
Prvé pitie z novej vane.
A robili sme jej kopytá. Chodí po nich oveľa lepšie.
Dnes sme Zuzu so Steigerom pásli na kuse pasienka, ktorý pridávame k prijímaciemu výbehu. Vysoká suchá tráva a mäkký terén. Presne to, čo jej kopytám robí dobre. Po betóne chodí Zuza opatrne, tu nie.
Zuza vľavo, Steiger vpravo. Prišli obaja rovno k nám.
Pasie sa a nechá sa pritom hladkať.
Sadol som si pred ňu a ona sa pásla ďalej. Hlavu mala kúsok od mojej ruky. V polovici júla, v prvých dňoch po príchode, sa k nej nedalo ani priblížiť.
Zuza toho veľa nevidí, takže každé nové miesto je pre ňu kus práce. Všimli sme si, že sa celý čas držala tam, kde bol Steiger. Ďalej ako pár krokov od neho nešla.
Fotogaléria — Zuza
Fotky Zuzy — od záchrany po dnešok.
Virtuálna adopcia
Zuza má dvadsaťjeden rokov, artrotické nohy a kopytá, ktoré ešte mesiace preklápame po milimetroch do správneho postavenia. K tomu zuby, oči a lieky proti bolesti. Príspevok na Zuzu ide na toto — aby mala z toho, čo jej ostáva, čo najviac dobrého. Naskenujte QR kód svojou bankovou aplikáciou, alebo použite údaje účtu nižšie.